Michal Vdovec

Z našej obce pochádzal aj zbojník Michal Vdovec. Situácia hornogemerského poddaného ľudu patriaceho pod panstvo Andrássyovcov bola v tých časoch neutešená, a preto aj jeho dejiny sú neustálym zápasom proti vykorisťovaniu zemepánom. Henckovce podľa rozloženia a povahy chotára začiatkom 19. storočia boli urbárom zaradené do 4. skupiny, čo znamená, že s okolitými obcami mali najmenší a najneúrodnejší chotár. Žili tu poväčšine majitelia drobných poľnohospodárstiev, želiari a pastieri. Rodina Michala Vdovca nevlastnila ani len malé poľnohospodárstvo, preto sa zaoberala poväčšine pastierstvom.Michal Vdovec (ale aj Dovec, Vdovčík) sa narodil vo februári 1803 v obci Henckovce. Pokrstený bol 28. februára 1803 v Nižnej Slanej.

Presný dátum jeho narodenia nie je známy, matrika zaznamenala iba dátum krstu. Bol tretím z piatich detí Michala Vdovca a Márie, rod. Antalovej. Vdovcovie dom mal popisné číslo 4 a stál na samom konci dediny pri prašnej ceste, po ktorej hrkotali vozy gemerských furmanov so železnou rudou a drevom do hámrov. V prízemnom dome sa tiesnilo 18 osôb. Vdovcov rodný dom už nie je zachovaný v pôvodnom stave, pretože Henckovce v roku 1900 vyhoreli od základu.

Michal Vdovec v detských rokoch pásaval ovce, neskoršie bol honelníkom a valachom na panskom salaši. Spôsob jeho života ho zaradil medzi takých ľudových hrdinov ako bol Juraj Jánošík a Nikola Šuhaj. Každý z nich žil v inom časovom období, ale jedno mali spoločné, že neostávali len jednoduchými protipánskymi zbojníkmi a pomstiteľmi krívd, ale ďaleko presiahli svoj historický význam.

Zbojníctvo Michala Vdovca a jeho druhov je predzvesťou revolučného pohybu. V očiach ľudových vrstiev stelesňoval výraz nezlomnej sily a protipánskeho protestu všetkého poddaného ľudu.

Preto popri Jánošíkovi, ktorý sa stal hrdinom na celom Slovensku vyrástol na Gemeri nový hrdina -Vdovčík. Trestal neprávosť na chudobnom ľude a bil sa za pravdu.V období tridsiatich rokov 19.storočia sa o zbojníctve na Gemeri hovorí ako o hnutí.

Michal Vdovec je označený ako hybná páka tohto hnutia a všetkých zbojníckych skupín pôsobiacich v oblasti Gemera. Z jeho životopisu vyplýva, že bol šikovný, skúsený a odvážny človek. Podarilo sa mu niekoľkokrát ujsť z väzenia. Sympatizovali s ním okolití bačovia, valasi, dokonca mu bol naklonený aj henckovský richtár a samozrejme ľud. Za polapenie Vdovca bola vypísaná odmena.Za živého 50 zlatých a za mŕtveho 25 zlatých. Gemerský ľud si však vážil a cenil svojho hrdinu oveľa viac ako feudálna justícia. Napriek tomu už nebol dlho na slobode. V decembri 1832 ho chytili v Kobeliarove u svojej milej Zuzanky Sabíny.

Štatariálny súd v Plešivci ho odsúdil na trest smrti obesením. Michal Vdovec bol pred verejnosťou na výstrahu popravený obesením, medzi obcami Henckovce a Nižná Slaná na takzvanom Pališovom poli, neďaleko svojej rodnej obce Henckovce, tri dni pred Novým rokom 1833. Pod šibenicu ho odprevádzal henckovský farár Pavol Dobšinský – otec známeho zberateľa a spisovateľa ľudových rozprávok Pavla Emanuela Dobšinského. Jeho šibenica tam stála až do roku 1918, kedy ju ľud následkom politických vzbúr a nepokojov sám odstránil.So žiadnym zbojníkom nemala Gemerská stolica tak dlho a tak mnoho dočinenia ako s Michalom Vdovcom. Podľa historických prameňov, obdobie jeho zboja trvalo viac ako 13 rokov.